Lehota 3 mesiace od oznámenia škodovej udalosti poškodeným predstavuje podľa § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. striktný limit, dokedy musí poisťovateľ skončiť prešetrovanie alebo písomne uviesť dôvody, prečo poistné plnenie odmieta. Ak táto lehota uplynie bez riadneho vysvetlenia alebo vám v schránke pristane list s verdiktom o neposkytnutí krytia, vaša firma prichádza o likviditu a vozový park o prevádzkyschopné vozidlo. V takom okamihu je kľúčové presne vedieť, čo robiť, keď poisťovňa zamietne poistné plnenie, pretože zamietavý likvidačný protokol nepredstavuje právoplatný rozsudok, ale iba jednostranné procesné stanovisko finančnej inštitúcie, ktoré možno úspešne zvrátiť.
Pre správcov firemných flotíl, podnikateľov a konateľov znamená odstavené dodávkové či osobné vozidlo priamu stratu na tržbách. Poistná zmluva je dvojstranný záväzok a poisťovňa má povinnosť postupovať podľa zákona. Likvidátori často kalkulujú s tým, že poškodený podnikateľ nemá čas, chuť ani personálne kapacity oponovať formálnym odôvodneniam. Ak v liste z likvidácie čítate strohé odôvodnenie opreté o spornú príčinnú súvislosť, nedostatok dôkazov alebo sporné konanie vodiča, nesmiete pasívne akceptovať finančnú ujmu. Ak ste pred nehodou porovnávali podmienky a bola využitá PZP kalkulačka, viete, že povinné zmluvné poistenie má predovšetkým chrániť poškodenú stranu pred nezavinenými škodami. Rovnako dôležité je overiť, ako je zmluva nastavená a aké konkrétne kroky vedú k revízii rozhodnutia.
Prečo zamietnutie poistného plnenia pre neskoré nahlásenie škody vinníkom neobstojí?
Jedným z najčastejších scenárov, s ktorými sa firmy pri správe flotily stretávajú, je situácia, keď vodič cudzieho vozidla spôsobí škodu na vašom firemnom majetku, no následne nekomunikuje. Poškodený uplatní nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti (PZP) vinníka, avšak poistiteľ poškodenému doručí oznámenie: vinník nehodu nenahlásil, preto nemožno nárok potvrdiť a likvidácia sa zamieta. Takéto zamietnutie poistného plnenia je z právneho hľadiska voči tretej, poškodenej osobe neudržateľné.
Zákon č. 381/2001 Z. z. v ustanovení § 10 ods. 1 písm. a) ukladá poistenému (vinníkovi) povinnosť písomne oznámiť škodovú udalosť do 15 dní po jej vzniku na území Slovenskej republiky, prípadne do 30 dní, ak k nej došlo v zahraničí. Táto povinnosť je však vzťahom výhradne medzi poistiteľom a jeho poistencom. Ak vinník lehotu zmešká, poisťovňa má voči nemu zákonom definovaný mechanizmus – právo na regresnú náhradu časti vyplatených súm. Poisťovňa však nesmie preniesť dôsledky porušenia povinnosti poisteného na plecia poškodeného podnikateľa.
Podľa § 11 ods. 5 zákona o PZP má poškodený priamy nárok na náhradu škody voči poistiteľovi zodpovednej osoby. Ak poškodený predloží riadne vyplnenú a oboma účastníkmi podpísanú správu o nehode, policajný protokol, fotodokumentáciu z miesta incidentu či záznamy z palubných kamier, dôkazné bremeno o vzniku škodovej udalosti je splnené. Poistiteľ je povinný vykonať vlastné šetrenie. Pasivita vinníka nemôže byť dôvodom na odmietnutie nároku. Čo robiť, keď poisťovňa zamietne poistné plnenie práve z tejto príčiny? Odpoveďou je okamžitá písomná námietka s citáciou § 11 ods. 5 zákona o PZP a výzvou, aby likvidátor konal nezávisle od súčinnosti vinníka, prípadne do konania zapojil príslušný dopravný inšpektorát.
Kedy sa vyplatí investovať do nezávislého znaleckého posudku?
Poisťovne pri odmietnutí výplaty často operujú technickými formuláciami: „k poškodeniu nemohlo dôjsť opísaným nehodovým dejom“, „poškodenie nekorešponduje s kontaktnou výškou nárazníka odporcu“ alebo „ide o technicky neprijateľný priebeh zrážky“. V takom momente sa ocitáte v rovine technického sporu, kde všeobecné právne argumenty nestačia. Práve tu vzniká otázka, čo robiť, keď poisťovňa zamietne poistné plnenie z technických príčin a ako preukázať, že deklarovaná škoda je v priamej príčinnej súvislosti s nehodou.
Posúdenie technickej prijateľnosti a priebehu nehody
Ak interný technik poisťovne spochybní zhodu deformácií karosárskych dielov, jediným rovnocenným alebo vyšším dôkazným prostriedkom je znalecký posudok vypracovaný autorizovaným znalcom z odboru Cestná doprava, zapísaným v zozname Ministerstva spravodlivosti SR. Znalec vykoná počítačovú simuláciu kolízneho deja, zmeria geometriu deformácií, vyhodnotí vzájomné otery lakov a preskúma trajektórie vozidiel. Cena takéhoto posudku sa v praxi pohybuje v rozmedzí 200 až 600 eur pri bežných nehodách a pri komplikovaných rekonštrukciách s viacerými účastníkmi môže dosiahnuť vyššie sumy.
Investícia do posudku má mimoriadny význam najmä vtedy, ak sa vyčísľuje znalecké vyčíslenie znehodnotenia vozidla pri novších a zánovných firemných autách, prípadne ak poisťovňa bezdôvodne odmieta uznať škodu presahujúcu tisíce eur. Pokiaľ je spor o sumu 150 eur za spornú lištu dverí, objednávanie znaleckého posudku je ekonomicky neefektívne. Ak však poisťovňa odmietla úhradu škody vo výške 4 000 eur na firemnej dodávke s odôvodnením, že stĺpik karosérie bol poškodený inokedy, znalecký posudok spravidla núti poisťovňu prehodnotiť stanovisko ešte v predžalobnom štádiu.
V prípade úspechu v spore pred súdom má poškodený nárok na plnú úhradu účelne vynaložených nákladov na znalecký posudok ako súčasti trov konania. Pri riešení rozsiahlych poškodení pomôže vyjasniť situáciu aj to, či na vozidle nevznikla technická a ekonomická totálna škoda, pri ktorej sa metodika výpočtu zostatkovej hodnoty vraku a nákladov na opravu radikálne líši.
Krátenie za amortizáciu a nezrovnalosti v normohodinách
Okrem úplného odmietnutia plnenia sa flotily často stretávajú s čiastočným zamietnutím – teda neoprávneným krátením poistného plnenia o amortizáciu dielov či sadzbu práce. Poisťovne tvrdia, že montážou nových dielov sa staršie firemné auto zhodnotilo. Podľa ustálenej judikatúry slovenských i českých súdov je však takéto plošné krátenie z PZP protiprávne: poškodený si nehodu nevybral a vozidlo opravené po havárii nemá na trhu vyššiu hodnotu než nehavarované vozidlo. Ak poisťovňa kráti platbu za servis, pomôže argumentácia rozsudkami a technické stanovisko servisu. Do sporu často vstupujú témy ako nové diely verzus amortizácia a aplikácia zmluvných sadzieb, kde oprava vozidla v autorizovanom servise býva zo strany poistiteľa spochybňovaná pre výšku hodinovej sadzby mechanických a lakovníckych prác.
| Druh nároku / Sporná položka | Zákonný rámec / Orientačná suma | Kedy sa oplatí vypracovať posudok |
|---|---|---|
| Minimálny zákonný limit PZP – vecná škoda | najmenej 1 050 000 eur (§ 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z.) | Pri hromadných haváriách kamiónov a flotíl |
| Minimálny zákonný limit PZP – škoda na zdraví | najmenej 5 240 000 eur (§ 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z.) | Pri ťažkých ujmach na zdraví zamestnancov |
| Nezávislý znalecký posudok (odbor doprava) | približne 200 až 600 eur | Škoda nad 1 500 eur s popretou kauzalitou |
| Súdny poplatok za žalobu o plnenie | 6 % zo žalovanej istiny (podľa zákona č. 71/1992 Zb.) | Vždy pri nevôli poistiteľa plniť mimosúdne |
| Premlčacia doba nároku na náhradu škody | subjektívna 2 roky / objektívna 3 roky (§ 106 OZ) | Pri kalkulácii rizika zmeškania lehoty |
Má zmysel podnet na Národnú banku Slovenska a čo od neho čakať?
Ak interné odvolanie zlyhá a poisťovňa naďalej odmieta plniť, manažéri firiem zvažujú podanie sťažnosti na regulátora trhu. Národná banka Slovenska (NBS) vykonáva podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve dohľad nad finančným trhom. Hoci ide o rešpektovanú inštitúciu, podnikatelia majú často mylné očakávania o jej reálnych kompetenciách v konkrétnom poistnom spore.
Podľa § 108 zákona o poisťovníctve dohliada NBS na dodržiavanie obozretného podnikania, pravidiel správania, plnenie informačných povinností a funkčnosť systému vybavovania sťažností podľa § 10 zákona o poisťovníctve. Poisťovňa je povinná vybaviť sťažnosť klienta spravidla do 30 dní. Ak poisťovňa neodpovedá, neposkytla písomné odôvodnenie odmietnutia podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, alebo prekročila 3-mesačnú lehotu na šetrenie bez zákonného dôvodu, NBS môže začať dohľadové konanie a udeliť sankciu.
NBS však nemá právomoc prikázať poisťovni vyplatiť poistné plnenie v konkrétnej výške ani autoritatívne posúdiť skutkový stav nehody. Rozhodovanie o peňažnom nároku a výklade zmluvy patrí výlučne do právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky. Podnet na NBS je preto účinný nástroj procesného nátlaku: donúti poisťovňu vytiahnuť spis, opätovne prekontrolovať postupy likvidátora a vyjadriť sa oficiálne dohľadu. Pokiaľ však poistiteľ trvá na zamietnutí z vecných príčin (napríklad spochybnenie nehodového deja), NBS spor nerozlúskne. V takom prípade musí podnikateľ zvoliť justičnú cestu.
Prečo je predžalobná výzva rozhodujúca pre úhradu trov konania?
Pred podaním žaloby na súd je nevyhnutným medzikrokom predžalobná výzva na plnenie (pokus o mimosúdne urovnanie). Správne koncipovaná predžalobná výzva adresovaná poistiteľovi nie je len formálnou zdvorilosťou, ale základným predpokladom úspešného vymoženia trov právneho zastúpenia podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
V predžalobnej výzve poškodený jasne špecifikuje výšku dlžnej sumy, identifikuje škodovú udalosť číslom poistnej zmluvy a číslom poistnej udalosti, presne popíše právny a skutkový základ nároku a určí dodatočnú primeranú lehotu na dobrovoľné plnenie – štandardne 10 až 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Súčasťou výzvy musí byť dôrazné upozornenie, že v prípade nezaplatenia bude podaná žaloba na súd, čím poisťovni vznikne povinnosť nahradiť súdny poplatok vo výške 6 % zo žalovanej sumy a trovy advokátskeho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ako aj úroky z omeškania.
Prax ukazuje, že kvalitná predžalobná výzva podpísaná advokátskou kanceláriou, ku ktorej je priložený oponentský znalecký posudok či fotodokumentácia, zmení optiku poisťovne až v tretine prípadov. Právne oddelenie poisťovne, na rozdiel od bežného likvidátora, vyhodnocuje procesné riziká a náklady prehratého sporu. V tejto fáze sa jasne ukazuje, čo robiť, keď poisťovňa zamietne poistné plnenie mimosúdne: pritlačiť ju hrozbou nárastu vedľajších trov, ktoré môžu pri dlhom spore presiahnuť samotnú škodu.
Čo musí obsahovať žaloba o zaplatenie poistného plnenia a aké sú náklady?
Ak poistiteľ nereaguje ani na predžalobnú výzvu a na zamietnutí zotrváva, jediným prostriedkom na vymoženie peňazí je žaloba o zaplatenie poistného plnenia. Zatiaľ čo spotrebiteľ si môže podľa Civilného sporového poriadku zvoliť okresný súd podľa miesta svojho bydliska, podnikateľské subjekty často žalujú na príslušnom všeobecnom súde odporcu (podľa sídla poisťovne), ak osobitné pravidlá nestanovujú inak.
Náležitosti žalobného návrhu a dôkazné bremeno
Žaloba musí podľa Civilného sporového poriadku obsahovať presné označenie účastníkov konania, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a žalobný petit (čoho presne sa žalobca domáha). K žalobe sa pripája poistná zmluva, správa o nehode, likvidačný protokol, písomné odôvodnenie zamietnutia nároku poisťovňou, predžalobná výzva s doručenkou a faktúry za opravu vozidla, odťahovú službu či prenájom náhradného vozidla.
Preukazovanie zodpovednosti sa opiera o ustanovenia Občianskeho zákonníka: poškodený nesie dôkazné bremeno o vzniku škody, jej výške a protiprávnom konaní vinníka. Poisťovňa, ak tvrdí opak, musí svoje tvrdenia procesne uniesť. Žalobca sa môže domáhať nielen samotnej opravy vozidla, ale aj súvisiacich nákladov. Ak bol súčasťou zmluvy aj širší asistenčný servis, odporúčame skontrolovať rozsah krytia pre odťah vozidla v rámci asistencie a prenájom náhradného auta, ktoré poškodenej firme minimalizujú výpadok obratu.
Finančné náklady súdneho sporu
Iniciovanie súdneho konania so sebou nesie vstupné náklady, ktoré musí podnikateľ dočasne prefinancovať:
- Súdny poplatok: Tvorí 6 % z istiny žalovanej sumy (minimálne 16,50 eur). Pri škode 5 000 eur zaplatí firma poplatok 300 eur.
- Odmena advokáta: Riadi sa zmluvnou dohodou (hodinová, podielová) alebo tarifnou odmenou podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Tieto náklady po úspechu v spore uhradí odporca.
- Záloha na znalecké dokazovanie: Ak súd nariadi kontrolný znalecký posudok ústavom či iným znalcom, navrhovateľ zvyčajne skladá preddavok vo výške 300 až 800 eur.
Pri stopercentnom úspechu vo veci súd zaviaže poisťovňu nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu vrátane súdneho poplatku, znalečného a trov právneho zastúpenia. Uvedené platí aj pri sporoch z havarijného poistenia, kde sa uplatňuje zásada náhrady skutočnej škody bez nezákonných amortizačných zrážok, k čomu poskytne detailnejšie informácie porovnanie havarijného poistenia z hľadiska zmluvných výluk.
Časová os sporu: Od nahlásenia škody po právoplatný rozsudok
Súdny a likvidačný spor má presnú chronológiu. Priebeh udalostí ukazuje, v akej fáze sa proces nachádza a ako dlho jednotlivé kroky trvajú:
- Deň D – Vznik škodovej udalosti: Zdokumentovanie miesta nehody, privolanie polície alebo spísanie správy o nehode. Šoféri firemných áut musia poznať postup pri dopravnej nehode, aby neopomenuli podpisy druhej strany.
- Do 15 dní – Hlásenie škody: Lehota pre poisteného podľa § 10 zákona o PZP; poškodený by mal nahlásiť škodu bezodkladne. Prebieha fyzická alebo digitálna obhliadka technikom.
- Do 3 mesiacov – Šetrenie poisťovne: Podľa § 11 ods. 5 zákona o PZP musí poistiteľ ukončiť likvidáciu, vystaviť krycí list alebo doručiť písomné zamietnutie s riadnym odôvodnením.
- Lehota 15 až 30 dní od zamietnutia – Interná reklamácia: Odoslanie odborne argumentovaného odvolania na oddelenie sťažností poisťovne spolu s doplňujúcimi dôkazmi.
- Mesiac 4 až 5 – Nezávislý znalecký posudok a predžalobná výzva: Zabezpečenie technického posudku a doručenie výzvy s lehotou na plnenie 10 až 15 dní.
- Mesiac 6 – Podanie žaloby na súd: Podanie žalobného návrhu, úhrada súdneho poplatku a pridelenie spisu sudcovi cez elektronickú podateľňu.
- Mesiac 8 až 18 – Súdne konanie a dokazovanie: Výmena vyjadrení (replika, duplika), nariadenie pojednávania, výsluch svedkov, prípadné kontrolné znalecké dokazovanie.
- Právoplatnosť a exekúcia: Vyhlásenie rozsudku. Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti má poistiteľ spravidla 3 dni na dobrovoľné plnenie, inak nastupuje exekučné vymáhanie.
Pri sledovaní časovej osi nesmie konateľ či flotilový manažér prehliadnuť premlčacie lehoty. V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je subjektívna premlčacia doba nároku na náhradu škody 2 roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota podľa § 106 ods. 2 predstavuje 3 roky od vzniku škodovej udalosti. Ak budete mesiace pasívne vyjednávať s likvidátorom cez e-maily a premeškáte dvojročnú lehotu, poisťovňa pred súdom vznesie námietku premlčania a súd žalobu zamietne bez ohľadu na vecnú oprávnenosť vášho nároku.
V praxi sa popri PZP odporúča zvážiť krytie, pri ktorom nevznikajú spory o zavinenie inou stranou. Špecifické situácie rieši napríklad GAP poistenie v praxi, ktoré pri fatálnom poškodení chráni pred prepadom účtovnej hodnoty firemného majetku. Ak sa stane udalosť s pochybnosťami o priebehu, je dobré vedieť, že na trhu existujú rozličné najčastejšie výluky kaska, na ktoré sa likvidátori často odvolávajú, no aj tie podliehajú prísnemu výkladu v prospech poisteného.
Praktický kontrolný zoznam pri zamietnutí poistného plnenia
Aby ste v procese námietok a vymáhania nespravili procesnú chybu, postupujte systematicky podľa tohto kontrolného zoznamu:
- Vyžiadajte si kompletný likvidačný spis: Máte zákonné právo vidieť kalkuláciu nákladov v systémoch Audatex/Eurotax, fotodokumentáciu technika a interné záznamy likvidátora.
- Skontrolujte písomné odôvodnenie: Overte, či list od poisťovne spĺňa náležitosti § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jednovetové zamietnutie bez konkrétnej faktickej a právnej argumentácie je nezákonné.
- Uchovajte a neopravujte diely predčasne: Ak je spor o poškodenie nárazníka či závesu kolesa, poškodené komponenty nesmú byť vyhodené ani zošrotované; slúžia ako primárny dôkaz pre súdneho znalca.
- Podajte písomnú námietku (reklamáciu): Adresujte ju vedeniu likvidácie a oddeleniu sťažností do 15 až 30 dní od doručenia zamietavého stanoviska. Využite doporučenú poštu s doručenkou.
- Zabezpečte si znalecký posudok: Ak poisťovňa spochybňuje technickú prijateľnosť nehodového deja, oslovte znalca z odboru dopravy skôr, než auto opravíte v inom rozsahu.
- Strážte premlčacie lehoty: Zapíšte si do kalendára koniec subjektívnej 2-ročnej lehoty na podanie žaloby. Vyjednávanie s poisťovňou plynutie lehoty nestaví ani neprerušuje!
- Zašlite predžalobnú výzvu: Posledná výzva pred podaním žaloby s lehotou 10 až 15 dní, ktorá poisťovňu vystaví riziku náhrady trov konania a úrokov z omeškania.
- Postúpte vec špecializovanému advokátovi: Ak predžalobná výzva nezaberie, nepodávajte laické žaloby. Zastúpenie advokátom v civilnom sporovom konaní zvyšuje šancu na plné prisúdenie istiny a príslušenstva.
Osobitnú pozornosť vyžadujú aj situácie, keď je poškodené príslušenstvo, napríklad pri preprave materiálu, kde je nutné poznať prípady ako výluka z PZP pri prepravovanom náklade, aby ste nárok smerovali na správny druh poistenia.
Stručné zhrnutie pre konateľov a správcov vozových parkov
Zamietnutie poistného plnenia nie je nezvratný fakt, ale vyjadrenie obchodnej spoločnosti, ktorá sleduje vlastnú nákladovú bilanciu. Ak poznáte zákonné lehoty – najmä 3-mesačnú lehotu na šetrenie a 2-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu – držíte v rukách silné procesné karty. Pri nesúčinnosti vinníka sa poisťovňa nemôže zbaviť povinnosti plniť poškodenému. Pri technických pochybnostiach je najlepšou zbraňou nezávislý posudok znalca, ktorého cenu vám v prípade úspechu poistiteľ uhradí. Predžalobná výzva je kľúčový krok na získanie náhrady súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia. Konajte vždy písomne, systematicky a nenechajte sa odradiť prvou zamietavou odpoveďou.
Často kladené otázky o postupe pri zamietnutí poistného plnenia
Čo presne mám napísať do odvolania, ak mi poisťovňa odmietla vyplatiť škodu z PZP?
Do písomného odvolania (námietky) uveďte číslo škodovej udalosti, číslo poistnej zmluvy a presnú identifikáciu vozidiel. Bod po bode vyvráťte argumenty likvidátora: ak tvrdí nesúlad poškodení, priložte detailné fotografie miesta nehody, záznam o nehode, policajnú správu alebo technické stanovisko servisu. Citujte § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka o povinnosti poistiteľa uviesť riadne dôvody odmietnutia a stanovte poisťovni lehotu 15 dní na opätovné prehodnotenie spisu.
Môže mi poisťovňa poslať iba jednu vetu, že nárok zamieta, bez podrobného vysvetlenia?
Nie, takýto postup je v priamom rozpore s § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistiteľ je zo zákona povinný písomne uviesť dôvod, prečo plnenie odmietol alebo prečo ho znížil. Všeobecná fráza typu „nesplnenie zmluvných podmienok“ bez uvedenia konkrétneho článku, bodu zmluvy či skutkového zistenia zakladá dôvod na okamžitú sťažnosť pre nekalú obchodnú praktiku.
Mám žalovať poisťovňu vinníka, alebo priamo vodiča, ktorý do mňa narazil?
Zákon č. 381/2001 Z. z. v § 11 ods. 5 dáva poškodenému právo uplatniť nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi zodpovednosti (poisťovni vinníka). Žalovať priamo poisťovňu je procesne aj ekonomicky istejšie, pretože poisťovňa je na rozdiel od fyzickej osoby bonitným subjektom, pri ktorom nehrozí nevymožiteľnosť judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.
Čo robiť, ak servis odo mňa pýta peniaze za opravu, lebo poisťovňa odmietla krycí list?
Servis opravuje auto na základe zmluvy o diele s vami (majiteľom/prevádzkovateľom vozidla), nie s poisťovňou. Krycí list je len prísľubom poistiteľa, že zaplatí priamo opravovni. Ak poisťovňa krycí list odmietne vystaviť, servis má právo požadovať úhradu od objednávateľa. V takej situácii faktúru uhraďte, vyžiadajte si staré vymenené diely a uhradenú čiastku okamžite vymáhajte od poistiteľa v predžalobnej výzve a následne žalobou.
Kto musí dokázať, ako sa nehoda naozaj stala – ja alebo poisťovňa?
Základné dôkazné bremeno nesie poškodený: musíte preukázať, že došlo ku škodovej udalosti, že vám vznikla škoda a že ju spôsobil konkrétny vinník prevádzkou svojho motorového vozidla. Pokiaľ však toto preukážete (záznamom o nehode s podpisom vinníka alebo správou polície), dôkazné bremeno o tvrdených výlukách, podvode či nesúvisiacich poškodeniach sa presúva na poisťovňu. Poisťovňa nemôže len vysloviť podozrenie – pred súdom musí svoje tvrdenia exaktne preukázať.